Jeli jsme na Palave Krku v hornim useku z Kninu az na jezero Monoljovac, na kterem prakticky reka konci, protoze dal vede tunelem vodni elektrarny. Kilometraz neni pravdiva, neni to WWII, ale ZWC jak vysita, az na jeden drobny zadrhel. Zhruba ve dvou tretinach se reka zacne trosku cerit a vprostred se objevi naplavenina, ktera rozdeluje proud na dva. Nastesti jsem se sel podivat z brehu, co nas ceka. Reka totiz pokracuje asi 6m vysokym vodopadem. Nad vodopadem na levem brehu se oddeluje nahon do byvaleho mlyna a tim a pak asi kilometr po sousi malinim se da proprasit az do toho mlyna. Od neho je nejlepsi sesplhat korytem, ktere vede z mlyna zpet do reky (reka ma jinak 4m vysoke brehy). Pod vodopadem je kratka WWIII kaskada a pak je to zase volej a musi se prepichat i nastesti ne moc velke jezero. Celkove se da rici, ze reku doporucuji jen blaznum a sebevrahum, protoze je to dlouhy volej s vrazednou vsuvkou.

Ako spestrenie dovolenky pri mori sme chceli splaviť rieku Krku - (dalmatskú) v hornom úseku od Kninu. Podľa novších máp a prospektov sa takmer celý tok rieky od ústia až 2 km pod mestečko Knin nachádza na území NP, kde je splavovanie zakázané! Ak by sa aj zákaz nešpektoval,je podľa našich skúseností veľký problém s prístupom k rieke. Nástup sme osobne preskúmali - je síce možný pri moste na vstupe do Kninu, ale plavbu v tomto úseku sťažujú koberce vodných rastlín v mierne tečúcej vode. Ďalšia lokalita na rieke, ktorú sme prezreli je kaskáda - vodopády Skradinsky Buk, kde vedie asfaltka až k rieke, ale jazdia po nej len autobusy národného parku! Z našich poznatkov je rieka pre vodákov prakticky nedostupná.