Koncom augusta sme s partiou kamarátov splavili Ondavu zo Stropkova do Hencoviec. Vlastne chceli sme ísť zo Stropkova, ale kvôli stavu vody bolo nutné posunúť začiatok splavu pod most smerom na Lomné.

Pod týmto mostom už začína vzdutie prehrady Veľkej Domaše, takže náš splav Ondavy odštartoval pádlovaním na solídnom oleji. Počasie nám však prialo a  kombinácia slnečného dňa, bezvetria, čerstvého vzduchu so skvelou viditeľnosťou spravili plavbu príjemnou. Chill – outovym tempom sme sa doplavili na stredisko Valkov. To zažíva takú mini renesanciu, čo sa odrazilo v pokosenej pláži so slnečníkmi a celkom v pohode ubytovaco-stravnými zariadeniami. Po povinnom pive sme prepádlovali Domašu krížom na stredisko Nová Kelča, a potom sme pomaly šli ďalej po pravej strane až na stredisko Dobra. Pádlovaním z Dobrej na Evu sme Domašu prekonali v jej najširšom mieste, čo odporúčam robiť fakt len za ideálneho počasia a pokojnej vodnej hladiny. Vyvrátiť sa niekde v strede nádrže a tlačiť loď k brehu môže byť značne vyčerpávajúce. Na opustenej pláži strediska Poľany, tiež známeho ako Monika, sme prvú etapu ukončili.

Na druhý deň nás čakala náročná procedúra v podobe prekonávanie hrádze Veľkej Domaše. Najprv sme lode preniesli popri oplotení asi sto metrov a potom sme ich potiahli dolu kopcom po tráve popri prepadovom kanále až k rieke. Voda v tejto časti Ondavy bola výdatne vychladená a tiekla dosť pomaly.

Asi kilometer sme pádlovali malebným úsekom rieky k mostu, pod ktorým začína vzdutie vyrovnávacej nádrže Malá Domaša. Hrádzu sme prekonali po pravej strane a opäť sme sa ocitli na tečúcej vode.

Konečne sme plávali za sebou v určenom poradí a nie ako kŕdeľ, keď sme boli na stojatej vode. Minuli sme tri ostrovy, ktoré Ondava na jednom úseku vytvára. Potom nasledoval ľavostranný prítok riečky Oľky. Tá sa vlieva z dvoch ramien a vytvára celkom zaujímavé ústie. Negatívom bolo, že ďalších 200 metrov bola Ondava znečistená odpadom, ktorý priniesla Oľka. Po pravostrannom útese vytvorenom podmývaním brehu rieka začína mať trocha iný charakter. Koryto sa zúži, voda je hlbšia a hlavne je častejší výskyt prekážok v podobe padnutých stromov a konárov. Ďalší kilometer, dva plavby je rieka stále úzka s hlbokou vodou, tečie medzi lužným lesom a poliami. Raz nám cestu zahataly dva na seba spadnuté stromy, ktoré sa dajú pomaly obísť po ľavej strane. Postupne, ako sme sa približovali k masívu kopca Inovec, aj rieka menila svoj charakter.

Znova sa rozšírila, pribudly občasne malé pereje. Pri dotyku Ondavy s  Inovcom je vhodné miesto na prestávku s posedením na lavičkách pri stoloch. My sme však pokračovali ďalej v podstate priamo na juh súbežne s  bukovým lesom na pravej strane. Plavba bola nenáročná, treba si akurát dať pozor na pár kameňov, ktoré polihujú v plytkej vode. Došli sme pod most v obci Sedliská, kde sme zašli na obed do reštaurácie Čičva a uskutočnili výstup na rovnomenný hrad. Lode sme nechali na pozemku prvého domu od rieky, kde nám to pani domáca v pohode dovolila.

Ďalej prúdnica opisuje rýchle esíčko, na konci ktorého trčí z práveho brehu konár, ktorý už vie čo ma s nepozornou posádkou urobiť. Rieka už tiekla svojím tempom, sem tam nejaký konár, spadnutý strom, ale nikdy nie tak, aby to blokovalo celú cestu. Pri obci Kladzany na ľavom brehu je oddychová zóna s prístaviskom, altánkom, ohniskom, dá sa tam jednoducho vystúpiť a vytiahnuť lode na breh. My sme sa však zdržali len päť minút a pokračovali do neďalekého cieľa našej cesty. Keď sme sa priblížili k Hencovciam, začal nás zdraviť zástup kúpajúcich sa detí, ktorých krik nás ešte chvíľu sprevádzal, až kým sme nedorazili k žltej lávke, pri ktorej nás už čakalo auto z požičovne lodí.

Tomino